Články za rok 2014

2. diel listu: Najdrahšia láska... Táto noc bola nádherná, snívalo sa mi o nás. Ale prečo si vždy v bielom odetý, prečo ružu ktorú som ti dala už nevonia to všetko prečo sme žili a čo sme si vybudovali je ozaj mrtve? Ako je možné že vo vánku ťa cítim... Si cesta po ktorej mám ísť? Mám ťa hladať? Preto som tu bez Teba? Včera po ulici utekalo malé dievčatko. Ako by to bolo naše. Malo by krásne husté vlasy po Tebe. Tam v dialke vidím náš domov. Obklopuje… Celý článok ›

2. časť: Vonku je ticho. Zbožňujem ten pocit ked listy padajú na zem. Je tak čerstvo. Odrazu mi zazvoní mobil. Trhnem sa. Miška už je pred reštiku. Idem po ňu. Vdychujem vôňu lesa. Tento okamih si chcem vychutnať aspoň dovtedy kým sa opäť nebudem s niekým vadiť. Matúš ide so mnou. Je mu ťažko po včerajšej noci. A komu nie. Veď nikto okrem Chechtála nespal. Odrazu ju zbadáme zaodetú v bielej mikine. Tú nosieva často. Zlatisté rozpustené vlasy sa jej omotávajú… Celý článok ›

Stratení zo Záhoria na Jahodníku , prichýlení na chate... Ako na úvod by som Vám chcela napísať pravdu o tomto článku. Nemala som vôbec v pláne opisovať ďalšiu akciu na chate ,pretože v skutočnosti som sa na nej viacej povadila ako zabavila. Na žiadosť mojej spriaznenej duše som sa rozhodla zosmoliť tento príbeh. Samozrejme že v ňom bude zapísaná samá pravda, trochu ma to aj mrzí ale čo narobím už som sa rozhodla. Ako vždy hovorím pre kamarátovsom ochotná… Celý článok ›

Teplý dážď v tvojom chladnom náručí... Tento príbeh je zostavený podľa skutočnosti môjho života. Koľko stôp života ešte musím prežiť? Koľko rán musím v mojom živote ešte zažiť? Otázok je priveľa. Len jedna vystihuje odpoveď. Musíš žiť. Aby sme zistili čo nás čaká... Takže opäť ranná rutina. Ako vždy vstávam. Oči napuchnuté od plaču. Prečo to neviem. Cítim však zmätok v srdci a večnú prázdnotu. Minulý rok bol strašný. Dve smrtiace… Celý článok ›

Chata Jahodník- silná Amerika... Vôbec som nečakala že ešte niekedy spoznám takú super partiu. Keď som pozývala kamarátov na moju prvú chatu uvedomovala som si že by nebolo azda najhoršie vytvoriť si vlastnú partiu. Myslela som si že sa už nikdy v živote tak dobre nezabavím. Moja prvá partia bola v Partizánskom. Nikdy na nich nezabudnem a kedže som pozývala kamošov samozrejme k nim patrili... Matúša s Júliou som pozvala ako prvých na papieriku sa začínali… Celý článok ›

        Forever.... Shirley zvyčajne sedávala zhrbená pri starých knihách a zožltnutých listoch starých príbehoch. V ruke držala takmer zodratú fotku jej drahého a hľadela kamsi do neznáma. V tom ju konečne kopla múza. Vždy keď nad niečím rozmýšľala, jeho fotku si pritískala bližšie k srdcu. Vlasy si teda zamotala do hustého vrkoča a namočila pero do atramentu. Tenučkými kostrbatými písmenami začala písať. Premáhala ju bolesť strach a večná… Celý článok ›

                           1...Šialený vreskot a smrť v očiach... Žiť s niekým vo dvojici po celý svoj život to potrebuje veľmi veľkú dávku trpezlivosti a ovládania sa, ako sme zistili raz v jeden podvečer s mojou najlepšou kamarátkou Monikou. Ako vždy sme sa išli v jeden letný teplý podvečer prechádzať. Vzduch bol teplý a nasýtený prachom z pouličnej cesty. Navôkol rástli stromy a v ich korunách šepotal vánok. Príjemný podvečer. Oblohu… Celý článok ›

     Ako ste už mohli zistiť z týchto krátkych zápiskov mojím povolaním je záhradník. V Rakoviciach som sa vyučila prvé za aranžérku ale potom som si spravila záhradnícku maturitu. V škole nás naučili skvele vytrhávať burinu a aranžovať zo suchých kvetov. Keď sa malo robiť očkovanie a vrúbľovanie po každý krát sa povedalo že to sa potom naučí... Stručne som Vám aspoň trošku priblížila moju prácu. Väčšinou ako mnohí záhradníci zvyknem… Celý článok ›

                       Memories... Mám tu pre Vás ďalšiu stopu z môjho života... Tu budem zapisovať priebežne moje spomienky a občas aj príjemné prežité zážitky s fajn ľudmi ktorých mám moc rada. Bez nich by mi bolo na tomto spustnutom svete úboho. Som veľmi rada že mi vždy okorenia život svojimi hláškami a humorom sú pre mňa výnimoční za všetko im ďakujem a nesmierne si ich vážim... Bez priateľov by človek uschol, sú ako voda bez ktorej ani… Celý článok ›

         Zasoplený nos a božská úľava... 16. apríla 2014: Do práce som prišla na poly zdravá na poly chorá. Hnusná nádcha mi zasoplila polovicu nosa. Dopykírovala som dve plata a pustila macíka do vnútra. Dnes som bola sama. Zanechali mi len prácu takže som mohla pokojne do siedmej sama presádzať. Kedže mi bolo dosť na figu, vypila som im polovicu zásob čaju. Cítila som ako sa potím ked som okopávala hnusnú tvrdú zem. Bolo tak dusno až mi bolo zle. Bolo… Celý článok ›