Sladký domov v rozbitom srdci

Prenasledovaná jeho sladkým pohľadom utekala k východu trnavskej stanici. Mráz ju štípal do suchých pier a prsty na nohách si takmer necítila. Srdce jej splašene bilo chcelo sa vrátiť k nemu ,ale ona nepovolila. Uzimená vyčkávala na príchod svojho otca. No kedže ako obvykle meškal utiahla sa do vestibule a tam sa pri horných radiatoroch ohrievala. Vonku poletoval trblietavý sneh a svojimi bielučkými vankúšmi pokrýval špinavú cestu.

V tom jej zvonil mobil. Chytro sa ozvala. Bol to jej otec. Povedal že nepríde vraj mu nešlo naštartovať auto. Prevrátila očami. Klasika. Keď vždy niečo potrebovala auto nešlo.

- No čo už. Pomyslela si. Vyšla pred hlavnú stanicu a šla sa pozrieť ako jej idú domov spoje. Nástupište sedemnásť zívalo prázdnotou. Autobus mal íst až o necelú hodinu. Nemala chuť vyčkávať na spoj bola unavená z cesty a okrem toho bola jej zima.

Celé telo sa jej triaslo a onedlho jej zasvietil na červeno nos. V tom ju niečo napadlo. Vrátila sa teda na nástupište číslo štyri a tam na jej velke prekvapenie šiel práve spoj domov. S úľavou si vydýchla. S velkým kufrom sa teperila až do zadu. Ešte počula šofera ako na nu zakričal ,aby mu nezašpinila sedadlá.

Kufor si uložila k sebe a na chvíľku zavrela oči. Opäť jej zazvonil mobil.

- Prosím. Ozvala sa.

- Ahoj Elen dievčatko no idú ti spoje? Očakávame ťa s tatkom doma. Auto zasa nejde ten šrot starý…

- Ano mami už sedim v autobuse zachvilku budem doma.

- Dobre maj sa. A zloží.

Predstavuje si svoju mamu ako sa rýpe v záhrade a odkopáva kohúta s metlou preč, aby neútočil. Potom si predstaví otca ako pasie sliepky. Na hlave mu kraľuje kovbojský klobúk ktorý Elen dostala od svojho drahého ked boli spolu na agrokomplexe v Nitre. Predstaví si Jackyho. Drobučkého ryšavého psíka ktorý už hrdo oslavuje svoje dvanáste narodeniny. Vždy bol s Elen spriaznená duša. Všade kam šla ju sprevádzal on. Najradšej zo všetkého obľuboval jej zemiakové placky, a suchý chlieb. Zazeral ,ked mu priniesli na miesto konzervy s mäsom suche granule. Neznášal ich.

V tom ju z myšlienok opäť preberie mobil.

- Prosím?

- Elen? No konečne si doma. Už si doma? Alebo ešte na ceste? Kedy prideš aj s rodičmi? Dávno si tu nebola…

- Ahoj . Ako sa máš ako sa má stareček? A…

Z druhej strany sa ozýva hluchota. To je tak vždy. Zloží uprostred rozhovoru. Typická starenka.

Mobil si schová do kabelky a poobzerá sa po autobuse. Ľudia sa tlačia v húfoch do autobusu. Odrazu spozornie. 

Dnu prichádza ešte niekto…