Večná prázdnota

Teplý dážď v tvojom chladnom náručí...

Tento príbeh je zostavený podľa skutočnosti môjho života. Koľko stôp života ešte musím prežiť? Koľko rán musím v mojom živote ešte zažiť? Otázok je priveľa. Len jedna vystihuje odpoveď. Musíš žiť. Aby sme zistili čo nás čaká...

Takže opäť ranná rutina. Ako vždy vstávam. Oči napuchnuté od plaču. Prečo to neviem. Cítim však zmätok v srdci a večnú prázdnotu. Minulý rok bol strašný. Dve smrtiace prekážky čakajúce či sa poddám im ,alebo ich preskočím. Mala som šťastie. Preskočila som ich. To šťastie , ale chýba stále. Zistila som jednu vec pokiaľ má človek šťastie má všetko.

Myslela som že šťastie je jeden človek ktorý zmení všetko. Kedysi tomu tak bolo.

A čo tento rok? Opäť nepriniesol bohatú úrodu. Na šťastie v tom už nie sú smrtiace prekážky ale skôr len večné a únavné rozchody. Tá láska ma raz zabije. Som typ človeka čo sa rýchlo zalúbi no potom ked je koniec ťažko sa z toho spamätáva.

Takže ako som uviedla v predošlom príbehu, áno bola som zalúbená. Cítila som sa na okamih šťastná. Cítila som že tento je ten pravý, ale ako obvykle surovosť tohto človeka vyšla opäť na povrch. Akoby to bolo len vo filme ja v hlavnej úlohe pripravená čeliť svojmu osudu, svojej láske. Napäto som očakávala kedy mi zavolá. Ten deň však neprišiel. Celé dva únavné týždne som každou minútou striehla ako hladná mačka na mobil. Čakala som kedy zavoláš... čo sa nestalo. Nakoniec pevne rozhodnutá že je koniec som sa ťa v jeden slnečný deň vybrala náisť. Nebol si ani doma. ( Ach tá láska je tak ponížene hlúpa , ale skrýva v sebe čosi ako sladké pokušenie.)

Na šťastie bez priateľov ako som už raz povedala , sú ako voda bez ktorej ani ruža nezakvitne, by som bola v háji. Vybavili mi aby som sa s tebou pozhovárala. Nebol si ani schopný mi vysvetliť prečo je koniec.

A teraz? Sa tu zvíjam od bolesti čo si mi napáchal. Načo to je dobré? Vzal si si len to čo si potreboval. Teplo mojej lásky k tebe . nechápe tomu. Kde všade robím chybu? Prečo ludia ku ne nie sú úprimný. Prečo mi hned na začiatku nepovie že ma už nechce? Načo to ťahať zbytečne dalej. Ja sa hlásim na túto šialenú otázku. Je v tom poníženie. Využiť dotyčnú babu a potom ju odkopnúť. Taký je tvoj zámer však? Mlčíš. Nie je mi to jedno. Ale pôjdem dalej aj ked som už povedala X krát že na to kašlem. Chcem vedieť akú ranu opäť dostanem pod pás a ak sa tak stane môj falošný priateľ dúfam že ty budeš so mnou.

Nič netrvá večne. Ani noc, ktorá si zobrala naše bozky. Kde je tá vášeň? Je len prosto využitá. Rana sa zaceluje, láska čo to je? Čo to vlastne je? Ked sa majú dvaja ludia radi a potom im do toho niečo skočí a je koniec? To je láska? Ak áno v tom prípade ju odmietam, preťože pre mňa láska končí iba bolesťou bezvýznamným trápením. Ach tak rada by som niekoho chcela mať pri sebe navždy. Nie opäť som sa sekla a zas som za to zaplatila ja, trpkým klišé. Nič netrvá večne. Ak je láska arogantná a bezcitná budem aj ja. Milujem ťa to vieš ale nevážiš si to. V tom prípade je koniec........A je opäť tma. Snáď príde už ten pravý.... Alebo tu už bol?