Bláznivý vietor...

Opis tých najdôležitejších bez ktorých by sranda nebola :) :

(Peter – môj šéf. Je velmi bystrý výzor má veľmi inteligentný trošku je pri sebe. Nosieva väčšinou okuliare. Bacuľatý v líciach. Čo sa týka rastlín ktoré presádza ,nestačím mu. Je moc rýchly. Rýchlejší od Klaudie. Aj s rozprávaním to je tak. Keď začne rozprávať o zážitkoch zo školy alebo z akcií, to je hotový príbeh. Pri ňom sa každý nasmeje. Rozdáva dobrú náladu všade kam príde. Svojim uštipačným humorom dokáže hocikoho zneuctiť smiechom. Vždy keď nakladá do debien rastliny pripadá mi z diaľky ako malý chlapček.)

( Klaudia – Moja šéfka. U nej som sa hlásila do práce. Teda ona si ma našla sama. Výzor má velmi jemný ale vo vnútri je tvrdá a občas aj bezcitná. Samozreme že musí byť tvrdá pretože keby nebola zamestanci by jej po hlave poskákali. Je rada obklopená svojimi tromi čivavami. Lila- neposedná čivava. Neustojí na jednom mieste ani päť minút. Trvalo jej presne týždeň kým si na mňa zvykla. Stále na mna jedovito štekala. Ale pri obedoch to už bolo inak. Už odrazu ako keby ju osvietilo bola odrazu milá a dobručká. Akila- ja jej hovorím macík. Aj tak vyzerá. Je posiata zvlnenými hnedými chlpami a karamelovým ňufákom. No proste ňu-ňu. Mesina -najstaršia z čivav. Je velmi vzorným príkladom pre obe. Občas sa jej nechce strážiť ,ale to bude zrejme tými rokmi.

Ale jednu vec im závidím obom,to že dokážu v práci spolupracovať a navzájom sa doplňať. To aj ja by som raz chcela mať za kolegu svojho manžela.)

Tak tu sa otvárajú moje zlaté stopy života ,preneste sa spolu so mnou do práce záhradníka a spoznávajte so mnou záhady rastlín.. Občas to je zložité, ale priznajme si aká práca nie je?

Potom na dátumy nepozerajte nejdú po rade. Vyberala som len tie najlepšie urývky z dní. Ak sa v tom nebudete vedieť vyznať možete mi hodiť sem koment a ja to zmením. Ale labyrint vám z toho nespravím .Aj toto je jedna z mojich ciest po ktorej sa vydáte spolu so mnou a ja len dúfam že sa vám podarí vyriešiť záhadu kto som.

Je 14.Apríla 2014 – Dnes sa dalo čakať ,že bude na kel počasie. Typický Apríl. Chvíľku slnko, chvíľku dážď. A ked sa k tomu ešte aj prihnal vietor, no s pánom bohom! Hlina na tvári oči hnedé od zeminy. Tupý záhorácky vietor! Neznášam vetre. Zbožňujem dážď ale bez vetra.

Peter s vypleštenými očami odvetil:

- No to sme mali vedieť že keď prídeš tak tu rozpútaš veternú spúšť. Nemrač sa možno to pomôže.

Na chvíľku som sa usmiala. Vyšlo slnko.

- No vidíš, odvetila Klaudia, tak to má byť.

Pracovisko: Pivnica. Pykírovala som bylinky do substrátu a trvalky. O chvíľku bolo z vonku počuť ostré nadávky a prehrešky. Neskôr vreskot. Vyšla som von pozrieť čo sa stalo.

- Čo sa deje?

- Ani nechci vedeť. Vyštekol na mňa Peter.

Celá naša práva bola v háji. Štyri úbohé platká sa krčili pri schodíkoch a zmätene lietali. Bylinky ležali na zemi a bohvie kde ešte.

- S pánom bohom. A utekala som pre plátka. Na šťastie len dve z nich boli mrtve.

- Už im dozvonilo, do čerta... zaklial Peter

- Ešte sa ani porádne nechytili a už sú preč. Zmätene na mňa pozrel.

- Na, keď príde obed tu máš kľúče my ideme s Klaudiku preč a nezabudni na obedáre.

Keď sa vyparil, prišiel sexi kuchárik s plnými bielymi kapsičkami. Modrými očami si ma prezeral a usmial sa. Boží.

Ako odišiel prišli tí dvaja.

- Bol tu Šrámo? Pýta sa Peter hned pri vchode.

- Ano a zanechal ti tu tvoju hubovú polievku, tvoju obľúbenú.

- No može si nehát.

- Bol tu sexi kuchár a vykal mi...

- On ti vyká? Bože čo sme v stredoveku?

Mne skoro zabehla polievka. No čo aspoň je vychovaný. Ucta k zákazníkovi.

Pykírovala som do piatej. Celková práca úsešná osemnásť plát za deň, možno aj viac v tom vetrisku sa to nedalo ani poriadne porátať. Vonku 16 stupňov. Ku koncu dňa mi Klaudia ešte udelila premnožovanie. Na zajtra hlásia len 13 stupňov. Bohvie či im to vyjde...