Jahodník chata silná Amerika

Vôbec som nečakala že ešte niekedy spoznám takú super partiu. Keď som pozývala kamarátov na moju prvú chatu uvedomovala som si že by nebolo azda najhoršie vytvoriť si vlastnú partiu. Myslela som si že sa už nikdy v živote tak dobre nezabavím. Moja prvá partia bola v Partizánskom. Nikdy na nich nezabudnem a kedže som pozývala kamošov samozrejme k nim patrili... Matúša s Júliou som pozvala ako prvých na papieriku sa začínali objavovať postupne mená. Najprv nás bolo požehnane dvadsať,no z toho ubudlo a ostali sme len štyria. Potom ma napadli kamoši zo záhoria. Predsa ked dobrá partia , na záhorákov sa nesmie v tomto prípade zabudnúť. Odrazu nás bolo osem. S mojou velmi dobrou kamarátkou Monikou sme sa s ťažkými taškami teperili po celej Trnave. Večer sme sa ešte všetci podohadovali čo a ako, najviac ma dostal moj kamarát z Nižnej pokazilo sa mu auto ,ale sluboval že naisto bude hotové do zajtrajška. V to som dúfala aj ja, pretože predstaviť si tú cestu busom by nebolo možné. Ja naložená tromi kabelami alkoholom a jedlom , reprákmi a ešte aj batohom, a navyše nebolo to hned v Smoleniciach. S úľavou sme si teda išli všetci pospať.

Ráno bol horor. Matúš ma o šiestej zobudil s tým že auto nemá ale že príde autobusom. Mňa skoro porazilo. Vlasy mi stáli dupkom a zúfalo sa ježili. Chytro som volala Monike aby zajednala odvoz zo svojim bratom. A potom nazad Miše. Miša je z Maduníc takže to bol veľký problém dostať ju do Suchej. Chuďatko. Musela vstávať o piatej ráno kvôli spojom. Nakoniec všetko dobre dopadlo o pol deviatej ma už čakali pred domom. Reštauráciu na Jahodníku sme našli hneď. Kedže bolo dosť dusno posadali sme si na drevenné lavičky a očakávali príchod záhorákov. Predstavovali sme si ,že prídu na nejakej luxusnej limuzíne, všetci naložený batohmi. Prešla pol hodina. Za chvíľku mi volal bratranec že nemôžu náisť reštauráciu. Nakoniec ju našli. S veľkým rachotom sa z lesa dovalila zelená škodovka a kúsok za sebou aj dymila. My v smiechu už vedeli sme že už prišli. Z auta vyšiel najskôr Jack, ako vždy oblečený v bielom mal na hlave biely klobúčik. No proste boží.

Za ním nasledovali další dvaja a Oravec. Chlap jak hora, na svalnatých ramenách mal prehodený batoh. Čierne ligotavé oči sledovali reštauráciu. O chvíľu zas telefon.

- Ná de ste? Pýta sa Ondro.

- Šak tu čo nás preboha nevidíte? Sme len pár metrov od vás.

- Motáci nevedia kde sme. Hovorím Monike a Miške.

- Čo? Šak to je hned vidieť bože oni nás ozaj nevidia?

- Načo tam stoja?

- Asi čakajú na zbytok.

Mala som pravdu za chvíľu prišiel Ondro ešte s jedným chalanom.

Napokon sa dosmičili k nám. Jack hned na mňa fľochol nahnevaný pohľad to kvôli tej včerajšej hádke na nete. Ja som sa len usmiala, čím som ho ešte viac naštvala.

- Potom nás bude hladať čierne auto fábia. Oznamujem im.

Jediný čo zareagoval bol Jack.

- Dobre vyhlásil a pretočil očami.

Onedlho prišla tmavá fabia a tam som sa vlastne dozvedela že nás všetkých nemôžu zobrať. Iba dve baby mohli sedieť v aute a batožina v zadu, jedna musí ísť pešky. Potom prišli záhoráci. Naložili sa jak velkí páni.

- No dobre chodťe dirigovala som ich, ja pôjdem pešy, nevadí mi to.

- Nie šak poď... ozval sa Dano.

- Nie máte málo miesta.

Potom sa vynoril Jack.

- Šak sa posunieme.

- Nie sadaj! Vydala som príkaz ani som nechcela na neho vyskočiť.

Jack zúžil oči ako pripravená mačka na lov a sadol si na miesto.

Čakala som že niečo povie ,ale chvalabohu som sa toho nedočkala.

Keď vyštartovali ponáhľala som aby som ich nestratila. V nose mi zakotvila iba ich úžasná vôňa, škodovky.

Keď som prišla na určené miesto batožina už bola vyložená a Dano nariekal nad svojím autom. Dlane mal vzopnuté a hlavu zvesenú. Zrejme do niečoho narazil pretože zadok škodovky bol vylomený. Bol tam aj dosť strmý kopec.

Poobzerali sme si chatu a potom sme zaplatili. Nakoniec som sa nečakane zasa dozvedela že príde ešte jeden chalan o ktorom som ani nevdela. Zavolala som Jacka a spýtala sa čo to má znamenať. On povedal že tiež o ničom nevedel. Nechala som to teda tak. Vyložil sa alkohol a ja som zapojila repráky. Monike som povedala aby zavolala Matúšovi a spýtala sa kde je. Aj Ivan mal prísť ,ale až na obed. Dovtedy sme tancovali a pili. Oravec si spravil na panvici rízek s ryžu. A polovicu masti nechal na panvici. Hned som si myslela že to sa bude velice dobre umývat. Normalne v tej panvici aj lyžica stála. Išla som robiť teda kávu. O chvílu sa privalil Jack. Že aj on chce. Na šťastie ešte vtedy bol aj cukor. Okolo obeda sa zjavil Matúš. Zadýchaný na hovado.

- Kopec však?

Vyrývala som. S bielou handrou si utieral pot z čela. Okuliare mal zaodeté bielou rosou, rannej prírody. Kvapôčky mu dopadali na károvanú košeľu a zmätene mizli pod jeho gombíkmi. Zapojil svoj notebook a pustila sa jeho hudba. Potom sa nejako tam dopravil aj Ivan. Mal obuté šlapky pripadal mi jak na pláži. Začali sme teda postupne piť. Ja som vytiahla svoje obľúbené malibu a naša partia začala hrať karty. Ostatný boli vonku. Znenazdajky prišiel aj ten další chalan ešte s dvomi babami. Hneď som k nim pristúpila a pýtala sa ich či tu budú aj nocovať.

Monika stresovala.

-Čo tu chcú? Kto ich sem zavolal? Nech idú hneď preč. Vyzerajú jak...

Na šťastie povedali že len priviezli chalanov a pôjdu hned preč.

No to hneď mi pripadalo ako večnosť.

Onedlho sa zotmelo. Ja som sa vybrala na prechádzku ani neviem čo ma to napadlo zrejme som už bola mimo. Ked som sa chcela vrátiť zistila som že som zablúdila. Na šťastie som ale natrafila na Ondra ktorý už stihol pokrstiť schody reštaurácie.

Jak sme sa vrátili vatra bola už v plnom prúde a jediný ciciak čo si opekal som bola ja. Špekačky som vložila do trúby a potom mi ich niekto zožral.

Sadla som si teda na lavičku a pozerala do blba. Hasné smiechy kamarátov ma presvedčili nemyslieť na blbosti. Odrazu prišla Monika a zvreskla.

- To kto použil na miesto toaleťáku chleba? Jeden na druhého sme sa pozreli. Oravec mal vzopnuté ruky a tuho premýšľal. Jak v kostole. Oči sa mu leskli a potom vyhlásil že sa ide okúpať. Ked som vchadzala do siene odrazu ma schytil a povedal aby som mu došla apspoň chrbet utreť. Jak som niesla malibu niekto ma odzadu strčil. Bol to Tom. Celé malibu pravdaže na mne. Navrhla som že idem spraviť kávu. Ponúkol sa že mi pomôže. Ako som dávala konvicu na varič nečakane sa priblížil a oprel ma o chladničku. Začal ma neskutočne divoko bozkávať. Cítila som drsné chvenie ktoré prelietalo ako ohnivý šíp do všetkých kostí a svalov. Cítila som sa po dlhom čase nádherne. Ovšem táto jedinečná chvíľa sa hneď rozplynula ako cigaretový dym ked stihnete uhasiť, do miestnosti plnej očakávanej vášne vstúpila Miška.

- Tak čo bude s tou kávou?

Moje srdce splašene bilo a to prebehlo medzi nami len pár pohľadov. Bol neskutočný...

Rýchlo som ho od seba odsotila ako keby ma načapala mama pred niečím tajným.

Otočila som sa ku konve.

- Čo tu stvárate? Vy sa....

- Čo ťa do toho? Ste jak školka do teraz ste boli vonku a jak sa ona pohne všetci prichádzate.

- Šak dobre keby niečo som tu ,dobre?

- Bože dovarme tú kávu lebo sa odtialto nevymotáme. Sú jak supi.

Nadklonil sa nado mňa.

Opäť to chvenie. Nechcela som sa s ním na chate zblížiť nemala som to vôbec v pláne. Moje srdce aj tak už bolo zaliate ľadovým blokom a miestami rozdrvené. Lásku som odmietala. Ale Tom mi tam niečo nádherného zanechal.

Pohladil ma po vlasoch a začal opäť bozkávať. Možno mi už chýbala vášen ktorá medzi časom vyprchala. Potrebovala som už niekoho kto by ma vždy obšťastnil pre koho by som bola opäť niekým...

Jeho takmer chlapčenské ruky z mozoľami ma láskali na krku. Všade som cítila jeho vôňu.

- Tak čo bude s tou kávou?

Vo dverách sa zjavil Jack. Oči sa mu rozžiarili keď nás uvidel.

- No teda Tom teba som takto ešte nevidel.

No skvelé. Nechcela som aby to on vedel. Akurát s ním som chcela byť. Páčil sa mi až moc,ale nikdy som mu nemohla povedať čo k nemu cítim. Bol arogantný hnusný chlap ale v jeho očiach sa javila určitá jemnosť ktorá sa mi na ňom tak veľmi páčila. On svoje city nikdy nedával najavo. Strašne mi pripomínal mojho kamaráta. Vo všetkom si boli skoro podobný. Fľochla som na neho zdesený výraz, zmätene som na neho pozrela. Odbil ma svojim arogantným pohľadom, ktorý hovoril za všetko. Vyhral som teraz si na ťahu ty.

Oči sa mi rozžiarili. Dobre teda ked som na ťahu tak pozeraj!

Vzala som Toma za ruku.

Cez plece som len pohodila hlúpe slová nevyžarujúce žiadnu úctu k nemu. Boli plné sarkazmu a urážky , ale on si to nevšímal.

- A napokon tú kávu si dorob sám my ideme niečo vyriešiť , však miláčik?

Tom sa na mňa usmial. Vôbec nechápal kam tým mierim že Jacka chcem len vyprovokovať.

- Pokojne nech sa páči. A slastne sa usmial.

Ešte viac ma naštval.

Odniekiaľ sa vynoril Oravec.

- No de si bola mala si mi...

Keď ma videl ako držím Toma len sa zháčil a ušiel von.

- Tak čo bude? Chytil ma pevne za zadok. Vedela som že to pochopil úplne inak ako som myslela ja.

- Vieš Tom , idem pre ... hladala som slová prvú kravinu čo ma napadla bola kondom. Ani som to nechcela vypustiť z úst. Strašné dačo stáva sa zo mňa hriešnica.

- Dobre ,odvetil ,budem tu v tejto izbe.

Rýchlo ako víchor som vybehla z chodby. Zamierila som do mojej izby. Okno bolo otvorené počula som Martina, ako na niekoho nadáva.

- Maťo? Pomôž mi prosím ťa dolu. Musím odťialto vypadnúť.

- Ja nevím ale je to vysoko vysoko vysoko...

Jeho slová mi doliehali jak ozvena. Bol nalámaný a ja v prúseri.

Odrazu sa dvere rozleteli. Vo dverách sa zjavil Tom.

- Ná kde si?

Stál tam jak sup a čekal čo bude.

No super. Najhoršie je nikdy neklamať.

- Nemám kondom pokračovala som v klamstve. Musím ísť von. A preklzla som popri ňom.

Chytro som vybehla z chaty preč a už som sa neobzrela. V rýchlosti som narazila do Jacka. Neopätovala som jeho posmešky, schovala som sa za tučný strom a premýšľala načo vlastne klamem.

Odrazu som spozorovala v tme chudú vlasatú ženskú postavu. Bola to Miška.

Zakričala som na ňu. Hneď som jej opísala čo sa stalo. Tá mala len hubu otvorenú.

- A stalo sa niečo? Chcela vedieť.

- Nie nestalo, ani sa nestane, dúfam...

- Poď dám ti matúšovú mikinu, pod on tam neni dakam utekal ,ked som ho naposledy videla.

Otázkou bolo kam.

Sadla som si za stôl a popíjala ešte malibu. Odrazu sa z tmy vynoril Tom. Neprisadol si ku mne ako vtedy. Natiahla som si na hlavu kapucňu a pozerala na Ondra, ktorý tušil čo sa stalo.

Mrzelo ma že sa ani neprihovorí. Len tam tak ticho sedel. Zdvihla som sa a šla som na chodbu. Dúfala som že pôjde za mnou, no on nič. Táto zápletka mi začala liezť už na nervy. Čupla som si na zem a čakala. Konečne vošiel na chodbu. Chytro som k nemu pribehla.

- Počuj Tom hento čo sa stalo ja.... nechcem to nechcem hned sex...

Tomovi chvíľku trvalo čo tým myslím ale napokon sa zlatučko usmial.

- Mne to nevadí aj takto to môže byť.

A na moje veľké prekvapenie ma objal a pobozkal.

Ruka v ruke sme sa držali a sadli sme si za stôl.

- Takže už ste pár? Pýtal sa Oravec a gánil.

- Ano.

Nato sa priklonil k Miške a pozeral na ňu. Zmenil trasu.

Z chaty sa ozývali pračudesné kriky a zavíjanie. Neskôr dupot potom kašlanie a napokon aj hudba stíchla. Ja som sa túlila k Tomovi a on ma bozkával po vlasoch. Čosi mi šeptal. Bol ako letný vánok v zime. Nádherný. Začalo svitať. Začali sme sa ukladať všetci do postele. Ja s Tomom som si ľahla na posteľ a myslela som že bude dotieravý. Vôbec nič nerobil. Len tak sme vedľa seba ležali. O chvíľu sa dvere rozleteli a do izby vstúpil Ondro. Hodil na našu posteľ kondom a odišiel.

Tom na mňa vyčítavo pozrel.

- Zhasnúť ste zabudli. Oznamujem im.

- Hento bolo trápne. Ozval sa Tom.

V tom prišiel do izby Jack.

- Čo tu stvárate? A pozrel na mňa.

Vybehla som z postele a zabuchla som mu priamo pred nosom dvere.

- Podme si opekať. Niekto kričal.

Hlas zrejme patril Ondrovi. Napokon všetko stíchlo.

Konečne bol pokoj. O chvíľu zas.

Ozval sa krik z chalanskej izby.

- Nejdeme si opekať?

- Majú smolu ja som už zamkla.

Niekto zakvílil. Zrejme Martin.

- Ja chcem už spáááť. Dajte pokoj. S drevom. Kto to bude hledať?

Oravec bol na mol. Tuho spal. Aspoň sme si to my mysleli. Stále čosi hundral a lievikom načúval či niečo nerobíme. Potom svietil s mobilom a pozeral na našu posteľ. Pubertiak. Oslintal aj mojho potkana. Ráno ma prebudil ostrý buchot. Zmeravela som. Bože čo zas vylomili?

Utekala som do kuchyne. Cez plece som sa ešte stihla pozreť na Toma. Zlatunko spinkal a usmieval sa. Podarený. Mala som sto chutí ho pobozkať. Ale nechcela som ho zobudiť.

Vybehla som do kuchyne. Zbadala som Matúša. Sedel za stolom hlava mu padala oči mal červené.

- Ty si nespal? Pýtam sa.

- Nie čo tu robíš? Koľko je hodín?

- Sedem idem sa napiť vody, počula som buchot, nechceš kávu?

- Nie.

- Ked chceš tam vedla su tri volne postele chod si pospať.

- Ja som vás tu strážil počas celej noci.

Usmiala som sa.

- Tak teraz stráženie prenechaj mne. Chod si pospať.

O chvíľku došla Monika s Ivanom. Držali sa za ruku a mne bolo hned jasné prečo Matúš nešiel spať. Matúšom ani nepohlo.

- Ostanem tu. Povedal.

- Dobre. Čo robia tí vedľa?

V tieni som zbadala zhrbenu postavu a dokonalé modelské nohy. Neskôr šuchot. Bola to Miša.

- Hej čo je s Oravcom? Čo ste robili s Tomom v noci ? Bolo niečo?

Všetky oči na mne.

- Nie len sme ležali to je celé idem ešte za ním si pospať.

- To nemyslíš vážne ozaj? A ja som si chcela zahrať karty. Odvetila Monika.

- Šak a co by ste chceli išli sme spať o štvrtej ráno. Som unavená.

Keď som prechádzala chodbou lákalo ma otvoriť dvere a pozreť ako spí Jack. Otvorila som a skoro som pukla od smiechu.

Jack vystretý jak na lehatku pokojne spal, vedla neho Ondro nohy mu viseli cez rámu postele a ruky mal zvesené dolu. Poloha pavúka. Martin bol schúlený v klbku a len pery sa mu pohybovali. Radšej som zatvorila a zamierila som k svojmu miláčikovi.

Usmial sa.

- Kde si bola?

- Umývala som riad. Pozrela som na neho. V jeho očiach sa zjavila radosť.

- Poď sem.

Pocítila som jeho pery a opäť tú vášeň. Celá som horela, láskou k nemu. Keď sme odchádzali schoval si ma do svojho náručia a pobozkal.

- Ideš s nimi?

- Nemám na výber snáď sa ešte stretneme. A dal mi bozk na rozlúčku.

Tak asi som sa fakt zalúbila. Ale bolo to len chvíľkove potom ked sme už šli domov ostalo mi za ním smutno. Ano snad sa ešte uvidíme. Dovtedy ale spravím ešte jednu akciu. The end. Chata Jahodník Forever...2014