Najdrahšia láska...

2. diel listu:

Najdrahšia láska...

Táto noc bola nádherná, snívalo sa mi o nás. Ale prečo si vždy v bielom odetý, prečo ružu ktorú som ti dala už nevonia to všetko prečo sme žili a čo sme si vybudovali je ozaj mrtve? Ako je možné že vo vánku ťa cítim...

Si cesta po ktorej mám ísť? Mám ťa hladať? Preto som tu bez Teba?

Včera po ulici utekalo malé dievčatko. Ako by to bolo naše. Malo by krásne husté vlasy po Tebe. Tam v dialke vidím náš domov. Obklopuje ho z jednej strany červená ťahavá ruža , cez drevennú bránku prevísa unavene pavinič. Pri ňom sa škeria orechy ,za nimi sa v pozadí črtajú tvoje včely.

A potom vidím Teba ako pasieš ovce. Je to krásny domov.

Mám sa po tej ceste vydať a náisť ho? Chcem sa po nej vydať a náisť tým aj Teba, ako v károvanej košeli sedíš pred kozubom a nadávaš na futal ktorý opäť zamoril všetky televízne stanice. Ked prechádzam lesom vidím nás ako už starích. Držíme sa ruka v ruke a je nám nádherne. Začína pršať. Spomínaš?

Milovali sme hluk dažda jeho studené dotyky na našich horúcich telách. Ach zbožňujem ten pocit, tvoju vôňu. Teba. Až raz zavriem oči a prestanú padať lupene z ruží viem že budem doma pri Tebe.