Objasnená stopa...

Stručne som Vám aspoň trošku priblížila moju prácu. Väčšinou ako mnohí záhradníci zvyknem okopávať rastliny trhať burinu presádzať holandské rastliny, od žltučkých delosperm ( vhodné do skaliek), po červenkasto sfarbené trávy, marithimy, saxifragy a moje obľubené horce.

V týchto letných dňoch najčastejšie presádzame vo veľkých húfoch všetko čo sme na jar pykírovali. Vo foliovníkoch v Ružindole je nespočetné množstvo tajných rastlín ktoré sa vždy potom nakladajú a vyvážajú na pracovisko kde sa presádzajú do koflíkov a ukladajú na foliu. Potom až vytvoria korene sa tieto rastliny vyvážajú vytuningovanými táčkami hore kopcom k autu kde sa očistia a poukladajú na vozíky určené na predaj.

Všetky tieto trvalky sú perfektne zaaranžovné na drevených podvaloch a so spýtavými pohľadmi hlcú každú kvapku vody. Každá rastlina má svoje miesto. Sú perfektne rozostavané v radoch ako vojaci. Vôkol nich sa plazia chodníky. Pod prenoskami kde sú posadené v koflíkoch rastliny sa často nachádzajú pavúci s bielymi tučnými zadkami. Od Klaudie som zistila že zvyknú kúsať. Aké to má však následky to som sa nedozvedela. Možno sa premením na spider woman. =o) Veľkú časť rajskej záhrady zaplňajú aj odporné (pre niektorých) chudé sem tam aj tučné slizniaky. Slimáci bez ulít sa lačne vrhnú na každú rastlinu a chutne ju obhrýzajú. Keď niekto nadvihne prenosku a začne vymetávať smetie pokaždé tam kraľujú oni. Klaudiin vreskot sa ozýva po celej Suchej, určite doliehal až k nám do horných výšin.

Robí sa za každého počasia. Raz keď šéfovia niekam odišli som presádzala v táčkach smrti sama. No takmer sama. Spoločnosť mi robil jeden štíhly atlét s chudými bledými nožičkami a s farbenými perím. U mňa si vybojoval silné puto – kamarátstvo. Volá sa Vendel a je vždy tam kde ho človek potrebuje. Svojím škrekľavým kikiríkaním preberie snáď aj mrtveho.

Ale neodbočujme od témy. Kde som skončila? Aha že nie som nikdy sama.

Keď Suchú začala obliehať čerňava z Karpát začalo trošku pršať. Potom dážď zmohutnel a premenil sa na obrovské kvaple. Keďže ma to nijako od presádzania neodrádzalo, začali búchať hromy a blesky. Nádhera. Krajší zážitok som nikdy nemala. Natiahla som si na seba nepremokavú bundu a dala do uší sluchadka. Pustila som hudbu a presádzala. Nepočula som ani Vendela. Ten sa schoval do bezpečia do svojho kurníka. Čerňavu postupne osvetľovali blesky a svojimi dlhými kostnatými prstami pripomínali skôr rastúce korene či dokonca drobné žilky. Naraz len prišiel šéf a keďže som nič nepočula prišiel bližšie ku mne a tak zvreskol až som nadskočila.

Za hlasného počasia ako je búrka sa nerobí. Ale ja som chcela mať všetko rýchlo hotové a tak to aj dopadlo. Vždy keď sa začína chystať, na predaj ,pokaždé začne pršať.

Zo začiatku keď som tam ešte len začínala pracovať to boli úžasné časy. Vždy ako som k nim prišla začal fúkať vietor. Aj mi podľa toho dali prezývku. Hádajte akú je to podľa jedného kvetu. Volá sa veternica. Ľudí ktorých tam mali predo mnou tiež im prinášali zaujímavé počasie. Napríklad bola tam jedna baba. Tá keď prišla rozpútala snehovú búrku. Pred tým prišiel jeden chlap a sním aj silný dážď. Celé dva týždne čo tam pracoval stále pršalo. Keď odišiel bolo slnko. Zaujímavé.

Aj teraz ma teší moja práca. Mám ju moc rada. Môžem sa jej vrelo poďakovať za to že ma dáva ako tak do kopy. Iba práca vás dá do kopy aby ste prestali myslieť na chmúrne myšlienky, a pomaly si začali užívať život...