Sprchový gél a náš kamarát
Publikované 29.05.2014 v 17:55 v kategórii Rajské zápisky a spotená záhrada, prečítané: 130x
28. Apríla. 2014-
Je presne osem hodín a ja prichádzam do práce. Klaudia mi nakazuje robotu, všetko to čo sa nepredalo sa musí naspäť zatriediť do záhonov trvalkových. S vytuningovanými táčkami ,( pre tých čo nevedia – sú to táčky na ktorých je položená polica na ňu sa dávajú plné debne rastlín) behám sem a tam. Spotená na hovado. Plné debne nosím dolu na záhon zo strmého kopca a s prázdnymi idem zasa naspäť. Takto sa otáčam niekoľko krát. Peter sa usmieva.
- Rozcvička čo?
Kývnem s ruku. Bodaj by pršalo. Pomyslím si. Je dusno. Takto robím až do dvanástej. Prichádza sexi kuchár. Tak ma poplietol že som ani nevedela kde je Klaudia.
Peter oznamuje:
- Šak ked sa ti páči prečo sa ho nespýtaš či je slobodný? Spravím to za teba?
- No to isto len to nie to bude trapas.
Prichádza Klaudia.
- Vy motáci sexi síce je ,ale na obedáre ste zabudli. Z čoho ja zajtra budem jesť? Z psačej misky?
Po obede oznamujem že už mám hotovo.
Klaudia ma zasvätí do presádzacej práce.
- Budeš presádzať. Veselo švitorí. Mne je až zle.
Sedím pri táčkach smrti v nich je kopa zeminy a do deviniek presádzam utle rastlinky. Ale nie že len pár kdeže tuto sa to točí v jednom pláte ich je ale 72 kusov rastlin v iných ich je 104 za hodinu by sa malo jedno pláto rýchlo presadiť. Raz som spravila rekord. Presadila som dve plata za hodinu.
( táčky smrti: obrovské táčky také som ešte nevidela keby niet ich. Ked neudržite balans a máte ich naplnené substrátom až po okraj padnete do nich a veziete sa až dole k bránke. Mám skúsenosť. Mňa našťastie nezachytila bránka ale tvrdá zem.)
O chvíľku sa spustí lejak a búrka. Robím aj cez dážď. Zmýva zo mňa pot. Škoda že nemám pri sebe sprchový gél. Zadarmo sprcha. Pracujem až do šiestej potom idem domov.
Komentáre
Celkom 0 kometárov