Memories...

2. časť: Vonku je ticho. Zbožňujem ten pocit ked listy padajú na zem. Je tak čerstvo. Odrazu mi zazvoní mobil. Trhnem sa. Miška už je pred reštiku. Idem po ňu. Vdychujem vôňu lesa. Tento okamih si chcem vychutnať aspoň dovtedy kým sa opäť nebudem s niekým vadiť. Matúš ide so mnou. Je mu ťažko po včerajšej noci. A komu nie. Veď nikto okrem Chechtála nespal. Odrazu ju zbadáme zaodetú v bielej mikine. Tú nosieva často. Zlatisté rozpustené vlasy sa jej omotávajú… Celý článok ›

Stratení zo Záhoria na Jahodníku , prichýlení na chate... Ako na úvod by som Vám chcela napísať pravdu o tomto článku. Nemala som vôbec v pláne opisovať ďalšiu akciu na chate ,pretože v skutočnosti som sa na nej viacej povadila ako zabavila. Na žiadosť mojej spriaznenej duše som sa rozhodla zosmoliť tento príbeh. Samozrejme že v ňom bude zapísaná samá pravda, trochu ma to aj mrzí ale čo narobím už som sa rozhodla. Ako vždy hovorím pre kamarátovsom ochotná… Celý článok ›

Teplý dážď v tvojom chladnom náručí... Tento príbeh je zostavený podľa skutočnosti môjho života. Koľko stôp života ešte musím prežiť? Koľko rán musím v mojom živote ešte zažiť? Otázok je priveľa. Len jedna vystihuje odpoveď. Musíš žiť. Aby sme zistili čo nás čaká... Takže opäť ranná rutina. Ako vždy vstávam. Oči napuchnuté od plaču. Prečo to neviem. Cítim však zmätok v srdci a večnú prázdnotu. Minulý rok bol strašný. Dve smrtiace… Celý článok ›

Chata Jahodník- silná Amerika... Vôbec som nečakala že ešte niekedy spoznám takú super partiu. Keď som pozývala kamarátov na moju prvú chatu uvedomovala som si že by nebolo azda najhoršie vytvoriť si vlastnú partiu. Myslela som si že sa už nikdy v živote tak dobre nezabavím. Moja prvá partia bola v Partizánskom. Nikdy na nich nezabudnem a kedže som pozývala kamošov samozrejme k nim patrili... Matúša s Júliou som pozvala ako prvých na papieriku sa začínali… Celý článok ›

                           1...Šialený vreskot a smrť v očiach... Žiť s niekým vo dvojici po celý svoj život to potrebuje veľmi veľkú dávku trpezlivosti a ovládania sa, ako sme zistili raz v jeden podvečer s mojou najlepšou kamarátkou Monikou. Ako vždy sme sa išli v jeden letný teplý podvečer prechádzať. Vzduch bol teplý a nasýtený prachom z pouličnej cesty. Navôkol rástli stromy a v ich korunách šepotal vánok. Príjemný podvečer. Oblohu… Celý článok ›

                       Memories... Mám tu pre Vás ďalšiu stopu z môjho života... Tu budem zapisovať priebežne moje spomienky a občas aj príjemné prežité zážitky s fajn ľudmi ktorých mám moc rada. Bez nich by mi bolo na tomto spustnutom svete úboho. Som veľmi rada že mi vždy okorenia život svojimi hláškami a humorom sú pre mňa výnimoční za všetko im ďakujem a nesmierne si ich vážim... Bez priateľov by človek uschol, sú ako voda bez ktorej ani… Celý článok ›